Basnicky.sk

Sedel som vo svojej izbe a čumel na telku.
Za oknami vírili snehové vločky. Tuším bol Štedrý večer. Otvoril som si pivo a hrdlo fľaše priložil k popraskaným perám. A vtedy ku mne cez komín spadol Santa Claus. Bol zasvinený od popola a kvičal ako prasa na bitúnku.
„Nazdar Santa!" pozdravil som veselo a pomohol mu na nohy.
„Moja ruka!" nariekal, „Mám zlomenú ruku!"
„No hej... Chceš pivo?"
„Nemáš whisky?"
„Nie."
„A kurva."
Santa sa zvalil do kresla a odfukoval.
„Pekná noc, čo?" spýtal som sa. Santa neodpovedal. Jeho krvou podliate oči nepokojne strieľali zo strany na stranu.
„Čo je dnes za deň?" spýtal sa.
„Štedrý večer."
„He?"
„Štedrý večer."
„Aha. Tak to budem asi potrebný."
„Asi."
Odmlčali sme sa.
„Myslím, že by si mal ísť," povedal som napokon.
„Heh?"
„Mal by si ísť."
„A kam?"
„Akože kam? Si predsa Santa Claus. Musíš ísť rozniesť darčeky."
„Ty ma vyháňaš?"
„Presne tak, starý."
„Dobre, vyháňaš svojho priateľa, dobre..."
„Priateľa?"
„Ale ešte predtým, než odídem si musím niečo vybaviť..."
Santa Claus vstal, ale nezdalo sa, že by sa mal k odchodu. Hlava sa mu zatriasla a z úst mu vyrazil odporný škrekot. Prebehol mi po chrbte mráz a od strachu som sa schúlil do klbka. Santa sa zvalil na všetky štyri a k môjmu všeobecnému údivu sa začal meniť na odporné monštrum. Pripomínal pavúka skríženého s červom so štipkou netopiera a bol tiež mierne šmrncnutý Votrelcom. A aby som nezabudol: tá beštia bola posypaná práškovým cukrom. Tak toto je Santa Claus, prosím pekne!
Jeho zahlienené čeľuste nebezpečne cvakali a približovali sa ku mne.
„Kriste!" vyliezlo zo mňa. Okamžite som vstal a vyskočil z okna. Našťastie som býval hneď na prízemí a tak som obišiel bez zranení. Bežal som tak rýchlo, ako som vládal, aj keď mi to hrubé nánosy snehu príliš neuľahčovali. Počul som Santove ťažké kroky a okolitou tmou sa rozniesol jeho natešený škrekot.
„Preboha!" zakvílil som a vbehol do parku. Schoval som sa do kríkov a neodvažoval sa dýchať.
Počul som toho bastarda, ako cvaká čeľusťami. Bol blízko.
„Teraz by sa mi hodil O'Really!" pomyslel som si, „Kde je keď ho potrebujem?"
Vtom ma však niečo napadlo. Vykočil som z kríkov a postavil sa tomu monštru zoči-voči.
„Tak čo, ty kopa hnoja?" zakričal som. Očakával som, že práve teraz ma O'Really zachráni. Áno, muselo to tak byť. Ako vo filmoch. Hrdina zachráni obeť tesne pred istou smrťou.
Ale O'Really neprišiel.
Ožieral sa totiž v bare U okrúhlych kosoštvorcov. Vtedy som to však ešte nevedel.
Zmutovaný Santa sa ku mne nebezpečne približoval. Vydával zvláštne zvuky, pripomínajúce chechot.
„Asi by som mal utiecť, no nie Santa?" povedal som nahlas, ale nepohol som sa. Santa roztvoril čeľuste a chytal sa ich zakvačiť do mojej lebky. Zavrel som oči a premýšľal som, aký to bude pocit, keď sa môj mozog rozletí na všetky strany. Usúdil som však, že mi to už bude jedno a tak som sa tým prestal zaoberať.
Otvoril som jedno oko, aby som sa pozrel, ako Santa postupuje. A od prekvapenia som takmer spadol na riť. Už tam nestálo to monštrum, ale starý, schúlený, zosušený dedo.
„Moja noha! Mám zlomenú nohu!" zavyl. Podišiel som k nemu a pristúpil mu nohou na tvár.
„Dolietal si Santa Claus!" zasyčal som.
„Ja vám to vysvetlím," povedal.
„Počúvam."
„Tak dobre... len som vám chcel... predtým než odídem... som vám chcel dať toto..."
A vystrel ku mne ruku so škatuľou, oviazanou mašľou.
„Darček?" spýtal som sa.
„Hej. Chcel som vám to dať už vo vašej izbe, ale vy ste utiekli..."
„Ďakujem," povedal som sentimentálne, „ale prečo ste sa, kvôli tomu premenili na tú kreatúru?"
„Snažil som sa to trochu zdramatizovať..."
„Aha. Chápem. Myslím, že sa vám to aj podarilo."
Obrátil som sa a pohol sa k domovu. Začala mi byť strašná zima. Santa za mnou ešte niečo kričal, ale ja som sa kráčal ďalej. Cestou som začal rozbaľovať ten darček. Bola v ňom obálka a v nej šek na milión dolárov a list papiera. Stálo tam:
„Bol by som rád, keby si mi pomohol s rozvozom darčekov, keďže som taký dolámaný. A ako prejav dobrej vôle ti zaplatím vopred.
Santa."
Na chvíľu som zaváhal. Nemal by som sa vrátiť a pomôcť mu? Napokon som však nad tým mávol rukou, hoci mi bolo jasné, že takú mrazivú noc nemôže v takom stave prežiť.
„Srať naňho. Peniaze mám. A Vianoce predsa niesú iba o dračekoch," povedal som si a pokračoval v ceste.