Basnicky.sk

Slaboružové lupene z jabloní
sú nežné, voňavé, mámivé
zvláštne šantivé
ich vôňa ma unáša do nebeských tôní,
padajú do tvojej dlane
a ja by som bol ochotný za ich krásu umrieť aj za ne
v očiach iskra lásky a šťastia,
tá iskra nedovolí, že sa nás tie lupene pustia.
Darujem ti lupienok z
bielej margarétky
v mojom srdci si len Ty
sadáme na skalu
opierame sa o seba
položíš si svoj šepot na moju hlavu
a cítiš to, že sa dá nebáť
pevne stískam tvoju ruku
to je tá istota, ktorú cítim
výhľad na kopce, vrchy, skaly
a duša sa nám chce odtrhnúť z reťaze von z tela sa valí
srdce nám obom vábi
isť niekam do prírody
spoznávať tie krásy
len tak ísť a ľahnúť si a nechať sa štekliť trávou,
a dívať sa ako sa slnečné lúče hrajú s tvojou tvárou,
na lúke sa kone pasú
to stádo sa nikam nenáhli má toľko času,
pokojne a tak slastne
ako keď sa kúpu nočné lúče luny vo dne
šepnem : „Tak by som si zajazdila...“
neváhaš vezmeš ma do náručia
nežne ťa položím na jeho chrbát,
a ako sedlo nám poslúži môj starý dobrý kabát
cválame a sedíme obaja na jednom z nich
držím Ťa okolo drieku silno vtedy mám úplnú istotu
vietor sa hrá s našimi vlasmi
ten pocit je tak nádherný
nechcem aby sa to skončilo
nech to trvá veľmi dlho
hladká ,lesklá srsť prezrádza
že kôň výdrž a starostlivosť dobrú má
hnedé veľké oči pôsobia tak nežne
to je pohľad ktorý sa nenaskytá bežne
ach je tak úžasné ho
pozorovať
jazda končí berieš ma dolu
pocit šťastia a dojatia mi nedá
vysloviť túžbu mať takého koňa
ja nie som iba kovboj na divokom koni,
som aj jeden pastier čo ich v stáde má,
mám rovnaké srdce plné slobody som ako oni,
preto ani na sekundu moja duša neváha,
v jeden krásny slnečný deň
už od rána som nesvoja
cítim, že niečo sa chystá
" cŕŕŕŕn " - zvonček
bežím k dverám
v nich stojí kôň
krásny hnedý
spoznávam ho
je to ten na ktorom sme jazdili spolu
a ja s údivom hladím .....
vedel som, že dar ťa poteší,
a mňa ten pocit hreje na duši.
Dnes tuším cválame na tom koni kdesi ku hviezdam,
ja preto musím sľúbiť, že sa TEBA nikdy nevzdám,
preto spolu a už viac nikdy nie sami,
spolu cválame na tom koni blankytnými nebesiami.
Ten mustang čo nás unáša do magických miest,
má správny smer, lebo na cestu mu žiaria milióny hviezd,
a opraty ktoré v rukách držím,
nedovolia, aby ma pocit neistoty súžil,
ušli sme od zloby a nenávisti,
lebo LÁSKA nám ukázala to v čom sme si boli obaja istý
a to, že jeden vedľa druhého na chrbte mustanga,
sa budeme unášať ako tanečníci oblakov v tónoch tanga . . .