Basnicky.sk

Vonku je spln – spln taký krásny,
schováva silu mojich básní.
A ja si nevšímam...
Nevšímam si krásu jarí,
nevšímam si nič, keď všetko sa mi darí.
Nevidím to hlavné. Zázrak. Je tu.
Kričí, volá, ukazuje sa celému svetu.
A ja – presne ako ty, nemám naňho čas,
neviem si všimnúť, že je všade, že je v nás.
Je v očiach dieťaťa, ktoré teraz uzrelo svet,
je v prírode, jej kráse, akej inde niet.
Je v človeku, ktorý ťa chytí za ruku – v jeho úsmeve,
v žblnkotiacej vode, orlom lete, vtáčom speve.
Každý deň sa stane zázrak, a ja ho nevidím,
potom sedím v smútku a druhým závidím.
Zázrak, keď ráno vstaneš, keď slnko vyjde,
zázrak, ako ťa niekto prosí: príď len!
Je zázrak, ak povieš: rád ťa mám,
zázrak, ak sám sedíš, no pritom nie si sám.
Otvorme oči, ovoňajme vôňu kvetov,
zázraky sa dejú, ver mi, viem to.
Zázrakom píšem túto báseň a zázrakom ju čítaš ty,
zázraky sú krásne slová, lásky pocity.
Zázrak je tvoj pohľad, ktorý dá mi silu žiť,
zázrak je, keď vieš moje srdce láskou utíšiť.
Zázrakom sa ráno zobudím, a viem, že mám o deň viac,
s láskou sedím v tráve s hľadím na mesiac.
Každý deň je tu, nastav k nemu zrak,
ja verím, tak staň sa zázrak...