Basnicky.sk

Náš posledný tanec,
nastala tá chvíľa, dnes.
Už nás volajú,
bežme...

Telá rúk, dlane sa stretnú,
v nežnom objatí, vrelom zovretí.
Tak ako to bolo vždy, ja a ty,
aj dnes posledný raz...

Pod stropom z miliárd hviezd,
svietiacich len na nás.
V tú chvíľu sme stredom vesmíru,
len pre nás sa zastavil čas.

Ľahký vánok nesie naše kroky,
po oblakoch pod nohami.
A aj keď vysoko sme, pádu sa nebojíme,
veď krídla máme...

Dvaja anjeli,
na oblohe,
tancujúci,
v jedného splynuli.

Ani On si nenechal tú krásu ujsť,
pre nich, požehnanie zaznelo z jeho úst.
A prečo to mal byť ich posledný tanec?
Lebo rozprávka, tá musí mať koniec. (Alebo nie?)