Basnicky.sk

artemis  Zobraziť/skryť lištu autora

les

sla tmavym lesom,
bola prave jesen,
v hlave znela stale ta ista piesen,

ano, mala len jednu vidinu,
pomstit svoju mrtvu rodinu,

nevedela kde ma zacat,
ostalo len ticho kracat,

chce sa stat katom vrahov svojej rodiny,
ale co to zmeni na tom? zmiznu snad tie vidiny?
spomienky na rany osudu,
nezmiznu. navzdy tu budu....

bude mat vsak dobry pocit ze v temne tejkrvavej noci
pomsti ukoncenie ich zivota

v tom sa ozve hlas z jej hlavy
skoc to je ten krok pravy
dole caka istota

a tak skocila

dnes ju pochovali v kostole jej cierne perly rozhadzujuc po stole

bola to jeho vila znama z minuleho zivota
pred smrtou poslala mu spravu
na konci je istota

teraz su uz spolu za tou temnou branou uz ich ochranuje ruka najvyssieho z panov
Dátum vloženia 21. 7. 2008 22:31
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1402
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. hmlovina

    hmmm... aj take pise zivot

    22. 7. 2008 07:29