Basnicky.sk

No ... ja už nepoviem nič
Lebo každé moje slovo
Je pre druhého bič
Je to ostrá dýka
Čo zabodne sa do duše
Ako tŕň, až do očí slzy tisne
Hoc´ nechtiac
No predsa chladne ublíži
A to trestané je prísne
Chcem sa teda svetu stratiť
A nevravieť kruté slová
Nech žiadnej krehkej ruži neublížim znova
No z diaľky sa budem dívať
Či tie, čo som ich ranila
Kvitnú bez veľkých jaziev na duši
Ublížené ruže
Už jedna je viac, než odpustiť si môžem
Tak neviem, či môj trest niekedy vyprší
A či budem môcť vrátiť sa späť
Do záhonu kvitnúcich ruží