Basnicky.sk

V poludňajšom slnku
Znel veselý smiech
Čo potom večer sa stalo
Zdá sa, že bol hriech
No hriechy sa odpúšťajú
Ak ľútosť je úprimná
Na sklamanú dôveru
Však nie je dosť účinná
V nočnom tichu
V žiare hviezd
Bojovala ľútosť s hnevom
A vyhral to trest
Ten neminul sa účinkom
No v jednej chvíli skončiť mal
Keď spravodlivý hnev
Do tmavej noci vyprchal
Avšak len tak zo žartu
V pretvárku sa premenil
A spravodlivej duši
Tvrdú ranu uštedril
Že bola to hlúposť
Čo z ľudských chýb pramení
To na ľútosti, čo potom prišla
Už vôbec nič nezmení