Basnicky.sk

Ladným ťahom pera
Zjavujú sa písmená i slová.
Nemajú však význam žiadny
Záporný, no ani kladný.

Ani neviem, o čom píšem,
Možno o kráľovi veľkej ríše.
V jeho srdci vládne milota,
No zvolil si nesprávnu cestu života.

V jeho duši sídli zlo,
Kedysi to však tak nebolo.
Šťastná bola jeho tvár,
Od prírody dostal dar:

Nepoznal strach, či nenávisť,
Sklamanie, smútok, no ani závisť.
Mal rád všetkých ľudí,
No čestný život ho začal nudiť.

Obraz svoj videl v útrap plameni,
To však nič na tom nemení,
Že kedysi bol dobrý kráľ
A svoj ĺud úprimne rád mal.

Mečom nad všetkými vládol,
Do trónu krvi vždy si sadol
So zúrivosťou v očiach.
V záhradách túlal sa po nociach.

Svedomie ho hrýzlo
A zrazu všetko zlo zmizlo.
Nadšnený sám sbeou vstúpil do dverí,
No že je dobrý, kto mu uverí?

Každý je len takým,
Aký sa javí ostatným,
No zamysli sa nad tým,
Že ani ty nie si najlepším.

Urobíš jednu chybu
A s tou v okamihu
zletíš až na úplne dno,
na výčitky je už neskoro!