Basnicky.sk

Píšeš mi po nete uprostred noci,
že si bola ako olympijská pochodeň ktorú zhasli čierny vlci,
ja som bol tým kľúčom v zámke tvojej slobody,
aj tak si sa nenapila tej pravdivej vody.
Som unavený hľadaním a ani nedokážem spať,
je toľko krásnych vecí ktoré si chcem v SRDCI uchovať,
sľúbila si mi a aj ja tebe, že neodídem od tvojich pier,
ale je tu ešte jedna vec ktorú nemôžem splniť,
zdá sa, že mi nikto nepomôže preto vchádzam do nástupných dvier,
aj keď už viac z tej čaše ja nebudem piť.
Vieš som úplne dole na dne,
pre mňa niet cesty späť,
preto si kupujem lístok a nie je spiatočný vyrazím už dnes,
a nezmení môj názor ani tvoja zovretá päsť.
Dnes som skutočne sám a tuším som zablúdil,
vlak ktorým cestujem nemá spiatočný lístok ,
som ten čo sa v kupé na výzvu sprievodcu zobudil,
som ten čo letí po dráhe jednej z tisícok.
Tá mašina odchádza iba dnes po jednej z koľají,
Preto dúfam, že sa nikdy s vozňom nevykoľajím,
Ale teraz je to jedno nie som tu ani tam,
v tomto vlaku som úplne sám,
ja som už zabudol ako sa usmievať,
pomôž mi spomenúť si čo to je keď úsmev ti môže na tvári spievať.
Veď predsa môžem ísť tam kde nikto iný ísť nemôže,
zdá sa, že sa môžem dostať skutočne kamkoľvek,
aj tam kde by sa odvážil iba bláznivý človek,
aj tam kde rinčia a v krvy sa kúpu zubaté nože.
Ako je možné, že živom som sa tak unavil ? ,
viem, niečo čo nikto iný nevie o šťastí,
som tu a stojím tu v tvojom ľútostivom daždi,
som ten čo prehral keď vysokú stávku o šťastie stavil.
Proste som tu a stojím premočený v daždi,
a niekto vedľa nástupišťa moju LÁSKU vraždí,
cestujem s lístkom ktorí ide preč,
som ten čo stína nádej a zahadzuje Damoklov meč.
Som ako šialenec ktorý sa rehoce v daždi,
trochu som ďalej od dotyku zbláznenia sa,
je to ľahšie ako vyjednávať a zobúdzať sa v telesnej bolesti,
to poznanie oslobodenia je taká krása.
Som totiž vlak ktorý sa už nevráti späť,
všetko vôkol je aj napriek dažďu podozrivo suché,
a ani stožiare neplačú ani tá studená meď,
a ani už bocian nehniezdi na staničnej streche.
Keď vlak odchádza počuješ ako koľaj vytrháva zo zeme,
nabúral sa do našich SŔDC ten vlak to dobre vieme,
ten vlak koluje v mojom tele v mojich žilách,
aj keď ho chcem vyrvať zo seba nepomáha ani jed v injekčných ihlách . . .