Basnicky.sk

Keď človek stratí vlastnú identitu,
Nevie prečo žiť by ešte mal,
Je úplne ako bez vojsk
Rozkazujúci generál.

Telo bez duše,
Obraz, ktorému chýba rám.
Kde? Kedy? Ako? Prečo?
Odpovedať musíš sám.

Smola sa na nás iba lepí,
Každý máme svoje vlastné svety.
Svety mojich snov vymyslené
A ty nemáš miesto pre ne.

No ani ty nie si z môjho sveta,
A aj tak ťa ľúbim.
Navždy bude znieť táto veta.
Z tohto sna sa dúfam nezobudím!

Podľa teba sen je krásny
A realita krutá je.
Tak nedívaj sa na všetko
Cez čierne okuliare.

Pozri sa už na svet
Iným uhlom pohľadu,
Zadívaj sa na kvet
A rozkvitnutú šťastia záhradu.

Tak vnímaj jarný spev
A šum lístia v jeseni.
Nepocítiš žiadny hnev
A ani sa to nezmení!

Nemysli len na zlé,
Veď každá vec má v sebe
Vždy aj niečo kladné,
A to patrí tebe!