Basnicky.sk

Bolo obdobie,
kedy zaspať som nemohla,
bez pomyslenia na opačné pohlavie.
Len tak celý večer,ba aj noc,
rozmýšľala som nad jedným chlapcom,
čo stal sa mi tak nejak JASNÝM PRINCOM,
no stále som hľadala nejakú pomoc.m malana teba..
Možno práve preto som sa jej nikdy nedočkala,
lebo to bola pomoc práve od neho,
a tú som ja vždy potrebovala.
Pre mňa bolo už utrpením ho vidieť každý deň,
keď dni bolo pre mňa také pomalé,
a čoraz horšie a horšie,
vlastne on bol vždy môj nesplnený sen.
Nebol to obyčajný detský sen,ako napríklad:“MAMI,CHCELA BY SOM TÚ BÁBIKU.“,
čo je vlastne na nič,
lebo tá ti nerozumie a nepovie žiadnu slabiku.
Je to len pre potešenie,
lebo bábika spôsobí v malom dievčatku len nadšenie.
Po nejakom čase ale dievčatko,
že bábika nestála vlastne za nič,
veľmi sa nahnevá,hodí ju preč,
a tým sa jej pomstí.
Vlastne ani nevie,
v čom bola tá pomsta,
ale s úsmevom si povie,
nechám ju tak,už nie som predsa tá „malá a sprostá“.
I keď ju to mrzí,
snaží sa to prehltnúť,
a zbrzdiť.
Keď vyrastie,dospeje,
nezaujíma ju nič,čo sa okolo nej deje.
Uzavrie sa na nekonečný čas do seba,
je smutná,
uplakaná,zranená.
Spôsobila si to vlastne sama,
ale veď ona sa z toho dostane!!!,je už predsa veľká „DÁMA“.
Raz,keď je už múdra a veľká,
spomenie si na tú odhodenú bábiku,
vezme ju do náručia,objíme ju,
ešte posledný krát jej napraví golierik na krku,
vtedy sa s ňou rozlúči.
Už sa jej aj tisnú slzy do očí,
no ona je už predsa „VEĽKÉ DIEVČA“,
a nebude plakať ako „MALÉ MAČA“!!!
V tej chvíli zabudne na všetko zlé čo jej urobila,
a podaruje ju niekomu,komu verí,
a komu asi aj vždy patrila.
Asi takto nejako som ja pokúsila zabudnúť na toho chlapca,
v ktorom VIDELA SOM a možno ešte POTAJME vidím svojho“PRINCA“