Basnicky.sk

Zdá sa mi, že všetko je rovnaké, iba mená sa menia,
každý deň vyzerá, že ho márnime,
prechádzam ďalším mestom, kde tváre sú chladné,
snáď by som šiel celú noc domov, a však vidím tie znamenia.
Som totiž nočný jazdec,
chcú ma mŕtveho alebo živého,
a však nemôžem prestať ísť a spraviť tú vec,
neprestávam kráčať dostanú ma aj mŕtveho.
Nie som iba kovboj na oceľovom koni,
občas sa zastavím a spím,
som aj jeden z nich čo mi nedajú spať som ako oni,
ja však viem o tom, že sú mi za chrbtom rátam s tým.
Občas sa ten premárnený deň dá opísať ako nedopitá fľaša,
ktorú si ty práve nedopila,
ja však viem, že to nebola chyba ani moja ani naša,
a ja počujem ako si brúsia kosy a hučí reťazová píla.
Idem týmito čiernymi ulicami,
s túžbou po TEBE ktorú nosím v duši,
ja však netuším čo sa to deje medzi nami ? ,
skús mi to povedať viem, že niečo tušíš.
Kráčam ďalej a beriem to smrteľne vážne,
keď ja sa už nemôžem vrátiť,
ja nie som ten čo našu LÁSKU iba krvavým kosákom zožne,
preto rozmýšľam, ako nás dvoch spasiť ?
Bol som už všade a videl milióny tvári,
bol som aj tam kde sa nedá priamo stáť,
tam kde si myslíš, že peklo je to lepšie čo sa ti môže stať,
stále rozmýšľam ako rozohnať tie sváry ?
Na tej ceste však už dlho nevydržím,
Preto na chvíľku stojím a s otvorenými očami sním.
Stojím a pozorujem každý jej pohyb,
v tej smiešnej hre lásky,
ale aj tak sa už nebojím chýb,
preto túžim byť vetrom čo ti zapletá neposlušné vlásky.
Bohužiaľ nevieš ten vietor krváca,
ty jeho krv vidieť nemôžeš,
ten vietor už neveje v tých vlasoch už to nie je jeho práca,
nevráti sa už viac ak keď obeť mu prinesieš.
Z toho čo bolo je nič,
iba v diaľke stratené pocity,
preto vezmi do rúk ten ostnatý bič,
aj keď sa budem cítiť ako pes zbitý.
Prší, odkedy si mi to povedala,
teraz sa topím v slanej povodni,
ja však sa nevzdávam som bojovník,
teraz je už neskoro stratila to čo si mala.
Som hľadaný a mojím zločinom je láska,
už ma majú a cez oči sa mi obmotala čierna páska,
stojím tu sám pred nabitým revolverom,
už na tom ty láska nič nezmeníš – to je o inom.
Preto je neskoro si prišla,
A moja duša spolu s nábojom z tela odišla . . .