Basnicky.sk

V kúte, stojí tam...spí či bdie?..Len ona sama vie, čo v sebe vlastne skrýva .Odetá v hodvábe, slzy jej tečú na oltár v očiach má mráz , v jej hlase smútok znie, v hlave len šepot tých snov pár, v ušiach ozýva sa kvýlenie...Sklopený zrak a srdce v rose, nohy z ľadu, čisté , bosé, ruky chytajúce všetko vinné, chytajúce vinné, len tak nevinne.Vstáva, odchádza, nevie však kam, jej život je ako bez obrazu rám , je ako anjel bez krídel, ako v čiernej tme je zatúlaný sen, ako viera, nádej, túžba zlomená...Stratila celé svoje ja, blúdi svetom, hľadá cestu do raja, kde zmysel už nedávajú dvaja, ale svoje hriechy si nesie každý sám. Padá pod ich ťarchou...nemôže ďalej už takto ísť, slzy jej tečú dolu tvárou, už nič nepomôže, ani keby si sa aspoň na chvíľu vryl do jej kože...v šedé škrvny menia sa všetky spomienky.A ona padá, v prachu hviezd, váľa sa jej krehké telo, jej krása odišla kdesi s ním, s tým, čo menil jej všedné dni...Každá rozprávka musí mať svoj koniec, no nie vždy je šťastný, na hradnej veži zazvonil zvonec, dievča odišlo,stratilo sa, zomrela navždy...Našla svoj cieľ, našla svoj raj, z hora pozerá sa na svet, svet po čerstvom daždi..Už ju nič netrápi, nevie, že nič už nemá, každý to vytuší, jej srdce nebúši, má raj...no navždy zostáva nemá, ľútosťou iných nepochopená....bábika z porcelánu...