Basnicky.sk

Nepochopená

Sklamala som...
Viem, ani snov nebolo málo,
Dnes Ti už žiaľ nepoviem,
Čo sa to so mnou vlastne stalo.

Strach zo srdca,
Stúpil mi na päty,
...zostal tam bdieť?...
Možno...,snáď,...
S mojou dušou,
Už navždy je spätý,
Nie jedenkrát, lež tisíckrát..

Rozmýšľam nad tým ,
Čo mohlo byť,
Bolo...a už viac nebude,
Všetky moje klamstvá,
Slzy,omyly,
Spočíta mi Boh na súde.

Zatiaľ však potichu,
Kričím,prosím,...
Krvavé slzy vrývam do piesku,hodvábne srdce,rozbíjam,
Farebnou stuhou na triesku.

Ľadovými klincami ,
Zbíjala som svoj tieň,
Ošľahaný vetrom,
Ľudských zlyhaní,
Možno aj preto,
Práve dnes,
Zabáram svoju tvár do dlaní...

Za každý pád si možem sama,
Počkám, kým mi rana opäť dohorí,
A s kamenným pohľadom,
Vyberiem sa za hlasom,
Ktorý nehovorí aj keď hovorí...

Na každú svoju chybu,
Spomínam,
Skladám ich na krídla,
Čierneho anjela,
Počúvam...,
Ako niekde v diaľke,
Môj posledný výdych doznieva.

Zranená túžbou,
Zlomená smútkom,
Mám všetko i keď seba nemám,
Jediným skutkom,
Strácam mnoho,
Verím, že na druhej strane,
Niekde svoj pokoj mám...

Stratila som všetko,
Čo som mohla,
Odchádzam....
Tak prázdna, opustená,
Nepochopená,nemá,
Tak sama, bez mena.

Rýchlosťou kvapiek utrpenia,
Tma vkráda sa mi do žíl,
Opúšťam svet,
Svet márneho chcenia,
Nemám už dôvod,
Aby moj duch, vo mne ďalej žil.

Krvou platím,
Za svoju pýchu,
Činy, ľudské omyly,
Márne sny o láske,
Možno i o šťastí,
V sklenené črepy sa rozbili.

Už je čas...
Pomaly zrádzam svoje telo,
Kúskami nehy splácam svoje resty,
Tak prosím , mami,
Konečne pochop, nemôžem za to,
Že zišla som z cesty...