Basnicky.sk

Keď sedím v tejto prázdnej izbe zrazu na okenný rám zaťukal ďateľ,
noc je tmavá a už sa pomali končí,
a ja sa ti iba tíško dívam do očí,
ale ten ďateľ a smútok je môj jediný priateľ.

Spomínam si na to ako sme si posielali bozky v hmle,
a strácali sme v tom krásnom opojení kľúče,
ako sme si písavali aj keď bola noc a krajina bola ponorená v tme,
a však prišiel čas predložiť účet.

Ale ty si stratila viac než iba kľúče,
aj keď tá zámka stratila svoj účel,
v pamäti mám ako sme o našich listoch vravievali,
ale tie slová už sú preč už dávno sa z našich sŕdc odviali.

Spomínam ako si pišťala keď sa ti do rúk dostal prvý list,
a ty si s tou eufóriou musela na školskú hodinu ísť,
s tej radosti tuším von začali pučať kvety,
a potom z papiera sa do teba zahryzli tie zveršované vety.

No pri predložení toho účtu si vravela tichým tónom
tie slová ktoré mi kradnú moje sny,
preto ťa prosím: „Držme sa toho nikdy nepovedať zbohom .“,
a preto sa iba čiernymi stávajú moje dni.

Ale ty ma nepočúvaš a vravíš, že ten kto je viac ako „kamarát“,
že nemám šancu hoci zbožňujem ťa viac ako svoj život, totiž tak ťa mám rád,
ja aj moje srdce a duša – moji verný kamaráti,
dúfali sme, že to takto smutne neskončí.

Stále vo vetre počuť moju prosbu.
za žiadnu cenu neodriekni, že dávaš zbohom,
nevzdávaj to musíme to skúsiť počúvaj svoju vnútornú ozvu,
ja nechcem byť tým smutným posledným zvonom.

Pamätám na dni keď sme chodili do školy,
vedľa seba sedávali sme na lavičkách,
sledovali sme vtákov na dvore a pamätáš ako v pohode sme boli ?,
žiadne starosti neboli v našich hlavičkách.

Spomínam na koniec roka na ples na náš tanec,
DJ´ hral ten song : Wonderfull life, tak nádherne bol pomalý
tancovali naše duše až do posledných tónov až na koniec,
ale vtedy vo mne nič nepochybovalo ani jeden náznak malý.

Ja som vtedy sám sebe prisahal, že ťa z náručia nepustím,
myslím potom si povedala skôr napísala: „ teraz nemáš šancu“ ,
ja som v tej chvíli nerátal s tým slovom nechcel som sa zmieriť s tým,
nevedel som, že raz sa skončí niečo a ja budem iba sa modliť k tomu poslednému tancu.



Nikdy nehovor zbohom....
za žiadnu cenu nepovez, že dávaš good bye tým tónom,
čo sme počuli spolu v nás hrali jednu symfóniu,
aj tak už nikdy nedocielime spoločnú harmóniu...