Basnicky.sk

Každé ráno napadne ma prvá,
každé ráno ešte po včerajšku trvá.
Každé ráno, keď z okna hľadím von,
napadne ma, a opäť krehká som.
Jej krásna tvár a nežné ruky,
jediná, ktorá nepotrebuje záruky.
Pod oknom opitá spieva, úsmevom ju obdarím,
zasnená som, vždy keď si ju predstavím.
Nevyspatá s hrozným účesom príde sem,
aj tak ju stále milujem...
So slzami v očiach nenávidieť ju chcem veľmi,
ona padne na kolená, a vraví: ver mi!
A ja zlomená hnevať sa neviem zas,
veď vládne svetu, keď prebýva v nás.
Každý ju potrebuje, nevie bez nej žiť,
aj keď vie bolieť, vie ublížiť.
Bude tu stále miešať naše životy,
pomôcť mi s ňou môžeš iba ty!