Basnicky.sk

Ty kráčaš – nevedno kam,
ja bežím, dychčím utekám.
Do hlbokých neznámych vôd,
a každý hľadá dôvod.
Len ja nie. Istá som si jediným,
že chcem byť s Tebou, nie s iným.
Voláš: poď a nechaj všetko tak,
a každý robí veci naopak...
A ja neviem prečo, ale viem,
viem prosté slová, že Ťa milujem...
tvoje dobré činy dávajú mi spásu,
a v Tvojej duši vidím jediné – krásu.
krásu, ktorú nevidím v nikom inom,
a kto má takú krásu – chcem byť pri ňom.
Aj Ty potrebuješ ma – povedz, že áno,
nech mám prečo vstávať každé ráno.
Povedz, že hlas môj chceš počuť veľmi,
pros ma. Pros ma o lásku a... ver mi.
Ver mi, ver tak ako sa veriť má,
ver že ľúbim, ver že nie si sama.
Ver že chceš ma bozkávať a objímať,
ver že budem s Tebou v daždi stáť.
Ver, že nebudeš sama už nikdy viac,
že len pre Tvoje oči svieti mesiac.
Ver že chýbam Ti každý deň,
že to o mne bol ten lásky sen.
Ver, že to moja ruka Ťa večer hladí,
a srdce priamo do Tvojho hľadí.
Ver ľuďom a ver hlavne mne,
ale ver celá, ver verne.
Ver prosím, ver, že som Ti verná,
ver v našu lásku, ver vo mňa...