Basnicky.sk

Klasicky stratená...
kriticky hľadaná,
vždy sama...

Oprieš sa o ňu ako o vzduch
no k mäkšej zemi padáš
nesie sa radosť, smiech vo vetre
z nebeských výšin iba centimetre
k nám...

Dívaš sa na ňu...
pohľadom pozdvihneš jej meno
ona ťa dvíha, nie je zmenou
je modlou samoty a impulz spoločnosti
je dáma- klenot, čo víta hostí
v ich vlastnom svete

Neznesie meter...
ani dva nie...
musí byť blízko ako plášť
hoc slnko pečie, teplom planie
no pršať môže zas...

Pozeráš z okna
aby videl si ju...
no kým otvoríš oči skryje sa
nehľadaj...
nekrič k nebesám,
vlož to, čo už neunesieš sám...

Tak, ako dážď, ako leto,
tak ako oni každý raz,
tak ako humanista každý chce to,
budeš zas šťastný,
chce to čas.