Basnicky.sk

Posledný lúč prestúpil mi sklom,
keď v mojom živote nastal zásadný zlom,
keď vládla v ňom tma a nie už svetlo,
keď všetko krásne, čo bolo, sa zmietlo,
keď ľúbila som, no bola sama,
keď po láske ostala stopa, rana.
No v tom si prišiel ty, moja záchrana,
čo zapálil si zápalkou koniec od lana,
tým dal mi nádej, že mraky sa rozplynú,
že aj horšie časy sa raz pominú.
A tak si tu sedím, zahalená svitom,
slnko sa mi vracia, no a pritom
nebol to bývalý, ale ty,
čo dal si si so mnou toľko roboty,
bol si so mnou, keď bolo to treba,
keď potrebovala som cítiť nehu...teba.
K vyjadreniu lásky už nestačia mi slová,
už nie som tá malá, čo pred cudzím sa schová,
je mi to jedno, chytím ťa za ruku,
chvíľku ťa potiahnem, dovediem na lúku,
postavím do stredu srdca z kvetov,
jemne sa usmejem a začnem s vetou:
"Ľúbim Ťa a život s tebou ma baví...",
potom ťa pobozkám, navlečiem prstienok z púpavy...
A čo príde ďalej, nechám na osude,
veď každý má raz právo, že niečo krásne bude...