Basnicky.sk

Tíško potajme si žije,
nespozoroval by si ju asi,
až na tie jej nie celkom modré oči
a krásne dlhé vlasy.

Oči ako rozbúrený oceán;
ani modré, ani zelené, ani šedé
a v žiadnom prípade hnedé.

V pohľade jej sa slnko skveje
a práve tak aj pri srdci hreje.
Keď však úsmev vyčarí,
všetkých vôkol rozžiari.

Skromná ani lúčne kvieťa,
nič k svojej kráse nepotrebuje,
má predsa to najcennejšie
bohumilé čisté srdce.

Pohyb ladný ako laň,
ak chceš lovcom sa staň.
Nebude však korisť ľahká...

Neďaleko džungle býva,
na slnka západ rada sa díva.
Jemná a predsa nie ako ostatné,
má málo a chce viac? Nie!

Skromná mladá milá slečna,
maliari ju dúfam zvečnia.

Aj ja si ju hádam takú zapamätám...