Basnicky.sk

Sedím tíško v bielej tme,
Píšem svoje vyznanie.
Prečo vlastne?
Už viac nie.
Z mojich úst to čudne znie.

Láska bolí.
Láska ten zázrak,
Čo kedysi vlastnil som,
Preteká cez prsty času,
Šepot velí môjmu hlasu.
A ja?
Už nevládzem pokračovať,
V láske čo je len snom.

A slzy?
Tie sú len perly na tvári,
Snáď sa mi to už podarí,
a Ty pochopíš to smútenie,
Prečo viac nechcem,
nemôžem,
Už viac nie.

Netreba veľa slov na lásku
Aj tak sa stratia raz,
Každý cit pomaličky vybledne.
A možno ...
Možno ten môj uprimný,
ani nezaujal Ťa.

To len hlupák v bielej tme
Zas píše.
Píše jedno svoje vyznanie.