Basnicky.sk

Milióny novembrových sviec, pomaly dohárajú,
rany čo sa zhojili, sa znova otvárajú ...
Bolesť čo sa stratila je opäť späť,
nedá sa ísť ďalej, za minulosťou neobzrieť.
Hľadám len to, čo nevráti sa späť,
aj láska zomrela, pre mňa jej viac niet.
Včetci sa smejú, sviece horia,
slzami naplním, pre teba moria.
Už je to zbytočné, nič mi už zmysel nedáva,
snáď vám tam v nebi, niekto sviece rozdáva.
Ty snáď držíš tú moju, čakáš kedy sa stretneme,
opäť si sladké slová do uška šepneme.
Tak nečakaj, pre mňa dlhé sú dni,
neváhaj, a tvojím dychom moju sviecu sfúkni.