Basnicky.sk

sTilLiNLoVe:(  Zobraziť/skryť lištu autora

My sToRy :(

Pamätáš?? Keď si mi prvý krát napísal. Nevedela som čo chcel ale bol si mi sympaticky tak som bola milá. Chcel si sa stretnúť a ja som súhlasila. Išli sme do jedného baru ale nie spolu. Mala som strašný stach ísť za tebou tak som čakala či prídeš ty. Neprišiel si. Odchádzala som. Zrazu si stál pri mne. Díval si sa mi do očí tými krásnymi očami. Nohy sa mi podlomili. Spýtal si sa ma či ma môžeš ísť odprevadiť. Odmietla som. Vôbec neviem prečo, asi som sa bála. Celý týždeň som to ľutovala. Další piatok ked sme mali ísť znova vonku, sme sa celý čas v bare na seba pozerali. Nič iné sme nevnímali. Odchádzala som a tentoraz aj s tebou. Išli sme vedľa seba,hanbila som sa, zavolal si ma bližšie k tebe. Nevedela som prečo ale šla som. Pokračovali sme v ceste ale stále si sa mi pozeral do očí a usmieval sa. Nevedela som čo mám robiť. Prišiel koniec cesty. Zastali sme. Nastalo ticho. Chytil si ma za boky a pomaly si ma k sebe pritiahol, usmial si sa na mňa a nádherne pobozkal. Prvý bozk, nádherné pocity, neopísatelné šťastie. Na rozlúčku som dostala ešte zlatý bozk na nos a posledné slovo - neviem. Nechápala som tomu ale nepovažovala som to za dôležité lebo som bola taká šťastná. O týždeň si neprišiel do baru. Každý deň sme si však písali a ja som cítila, že ma máš rád. Asi tri týždne sme neboli spolu. Prišiel štedrý deň. Išla som na polnočnú omšu, mali sme tam ísť spolu. O jedenastej si mi povedal, že nejdeš, že sa ti nechce. Celú noc som myslela len na teba a začala som cítiť, že to všetko som si len namýšľala. Pár dní po Vianociach som mala meniny. Každý deň si mi písal ako sa na to tešíš. Prišiel ten deň. Sedeli sme vedľa seba, ani slovo o meninách, ani jediný bozk. Odchádzala som, len si sa na mňa pozrel, pozdravil a nič viac. Bola som zúfalá, tak som ťa ľúbila a ty si mi čím viac ubližoval. Prišiel Silvester. Čakala som, že budeme spolu. Neboli sme. Neskôr sme sa stretli. Povedal si mi, že pôjdeš so mnou domou. Zrazu si odišiel a nešiel si. Až potomto som prišla na význam tvojho slova - neviem - nevedel si či niečo chceš, a cítila som ten zlom ked si sa rozhodol...vtedy sa to všetko zlomilo aj vo mne.Odvtedy sme neboli spolu, odvtedy len plačem, plačem, plačem. Prešiel už dlhý čas. Dozvedám sa o tebe také veci ktorémoje rozbité srdce rozbíja ešte na menšie a menšie kúsky. Nevládzem. Skúšala som to s inými. Nešlo to. Stále ťa všade vidím a ty ma ignoruješ. Stretneme sa, pozdravíš ako keby nič a ideš dalej. Ked ta vidím, v tom momente si uvedomím, že v živote ťa nebudem mať, v živote ťa nebudem pri sebe cítíť, nebudeš ma ľúbiť. A to bolí, hrozne to bolí. Chcem to zmeniť, nedá sa to. Nenávidím ťa. Ale láska je silnejšia ako nenávisť. Preto znova plačem. Znova rozmýšľam o čom môj život je a prečo si taký, aký si, prečo ťa ľúbim aaj ked tanenávidím, prečo nemôžem byť šťastná ...
Dátum vloženia 17. 6. 2008 13:41
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 1850
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. susi

    skutocny pribeh toto?... je mi to luto, ale ak by to bola fikcia a literarne dielko, tak je to prilis... ako keby kamoske...

    ale beriem to ako napisany pribeh takze...

    drz sa

    17. 6. 2008 18:19
  2. Bielyk

    Tak najskôr ku gramatike:
    1. "nechápala som tomu..." - hovadina ako vyprážaný ľad,
    Chápať niečo
    Rozumieť niečomu
    Takže tam malo byť "...nechápala som to...", alebo "nerozumela som tomu..." žiadna kombinácia nie je prípustná!!!
    2. o dvanásť riadkov nižšie - "domou" no, možno tretiakovi na základke by sa odpustilo, ale potom sa už učia spodobovanie... takže domov sa píše s V, nie s U

    K forme:
    1. lepšia bodka ako čiarka
    2. sem tam je dobré použiť tú klávesu napravo od písmen, je na nej taká malá šípka smerujúca doľava a nad ňou je napísané že "Enter", lepšie by sa to čítalo, takto to pôsobí zle už aj opticky a deväťdesiat percent ľudí to preklikne skôr, ako si to prečíta...
    3. keď nabudúce niečo napíšeš, skôr, ako to odošleš, si to po sebe prečítaj, odstrániš väčšinu vlastných chýb...

    K textu:
    Perfekné. Bez zbytočnej omáčky, časový sled dodržaný, myšlienky sa sypú ako mince z pokazeného kávomatu, príbeh hrá na city - to je život.
    Za tri

    18. 6. 2008 12:00
  3. sTilLiNLoVe:( (napísal autor básne)

    Ja píšem tieto texty preto lebo mi to pomáha vydať zo seba všetku zlosť, smútok, zúfalstvo atď. Myslím, že sa to sem dáva pre toto a nie ako sloh pani učiteľke. Pri písaní nemyslím na nič iba sa pokúšam všetko dostať zo seba.Tak niekedy by si mohol/mohla povoliť v tej prísnosti pravopisu a podobne a zamyslieť sa aj nad tým čo ten autor asi tak prežíva pri písaní...ale inak dakujem za nazor...a ano skutocny pribeh...

    20. 6. 2008 22:46
  4. annita

    pre mna toto vobec nie...je to suche presne ako ten vyprazany lad...cisty dennicek...ale taky ten ozajstny...nevhodny na knizne vydanie...

    20. 6. 2008 23:17