Basnicky.sk

ZVLÁŠTNY HRÁČ

obžalobca, obhajobca, pokušiteľ, večný zbeh
aj keď visí nad ním ortieľ, z úst mu počuť iba smiech
úsmev, čo vždy prezradí, že súdy, tie má na háku
ty len melieš vždy tú svoju, daj už inú dajakú...

varuješ vždy pred ním vážne, tvár čo strúha grimasy
zatiaľ čo len puká smiechom, za koho ťa má asi...
humanista, hedonista, ten čo pozná tvoje chcem
kým tu skackáš, skladá vnútri čistoty ti requiem

zahryzne sa, nepustí ťa, ak chceš, trhaj rany zdroj
nevytrhneš nikdy viac už zapustený nepokoj
zapáli sa rana, ktorá zahnisá a pudu strach
privolá ho späť, tak spas ma! raz dva voláš na poplach

len si leží, čaká v prítmí, hry hrá rozmarné, tak jest
hry s tými, čo prisahajú, čo vraj nesú svätú zvesť
avšak tieto slová by som mal pod zámkom držať snáď
prezradím ho, to radšej nie... nuž sebaboh, už to skráť...