Basnicky.sk

La Scala! La Scala! Výkriky do ticha... Ismia sa skúseným pohybom zbavila posledného kúsku šatstva zakrývajúceho jej tajomstvo. Zamatovo krvavé stopy vnútornej časti jej stehna kvapkali na naleštenú podlahu. Vzpriamila sa, uprela hlboký pohľad do zrkadla a hystericky sa zasmiala. Telom jej prebehla triaška, postupne sa v nej začali rozvíjať všetky známe búrlivé pocity. Trýznenie? Mučenie? Bolesť? Nie, bola to rozkoš pulzujúca žilami v tele drobnej ženy. Posledný žiadostivý pohľad na dokonalé telo, rozšírené zreničky a stekajúcu horúcu krv. V okamihu sa prevtelila do kože šelmy, jej tak či tak dlhé nechty sa premenili na pazúry túžiace po vybití energie. Zrkadlo. Spovednica duše. Oáza otázok. Načerveno nalakovaný necht sa šialenou rýchlosťou vznášal po jeho hebkej pokožke. Zaspávala celkom nahá. Mramorové dlaždice ju do kostí mrazili. Mesiac osvetľoval jej hodvábne telo. Smaragdy v očiach sa postupne skrývali pred realitou.
Vo vedľajšej miestnosti tiekol prúd horúcej vody s vôňou eukalyptovej peny do kúpeľa. Keď sa pena takmer prevalila cez okraj luxusnej vane, pár upravených rúk pootočil kohútikom a po jej okrajoch porozsvecoval medové sviečky. Mariá vošla do Ismiinej izby, no predtým než vykonala svoju pravidelnú úlohu, jej pozornosť zaujalo doškriabané zrkadlo. Mimika jej tváre zostala rovnaká, skúseným pohybom nadvihla Ismiu a v náručí ju preniesla do pripraveného kúpeľa. Po polhodine nutnej očisty spojenej s balzamovaním rán ju uložila do postele panensky čistú. V kúpelni sfúkla sviečky, vypustila kalnú vodu a pobrala sa do svojej komôrky.
Francesco bol pochabý Talian. Dlhé kučeravé čierne vlasy nosil úhľadne zviazané do chvostu, oblečenie si zásadne dával šiť u známeho návrhára a za cenu jedného páru jeho obľúbených topánok by chudobná talianska rodina kúpila jedlo na tri mesiace. Jastrabími očami prebodával každú krásnu cudzinku. S Ismiou sa zoznámili na brehu rieky. Bol letný deň, na nebi zúrili čierne mraky, priehrštie dažďových kvapiek jej zmáčalo šaty z hodvábu. Svetlo zelená látka pomaly vlhla, vztýčené bradavky sa pokúšali vsať každú kvapku, pohrať sa s ňou, nechať ju kĺzať po prsníku a odtiaľ putovať až dole. Dole, do tajomných hlbín ženského lona. Francesco si privrel oči a predstavoval si tango ich nahých tiel kĺzajúcich sa po naleštenom parkete. Ismia ho zbadala, usmiala sa a mačacími očami vábila k sebe. Ako omámený k nej pristupoval. Začali sa mu zjavovať vidiny, že jazykom láska jej prsník. Spamätal sa no zrazu ju nevidel. Zúfalými očami plnými túžby prebodával každý kút okolo seba. Zbadal ju. Bola opretá o roh člnu, nežnými perami ho šepotom prosila, aby k nej prišiel. Francesco k nej pribehol a slastne ju bozkával. Pre istotu si privreté oči na chvíľu otvoril, aby sa uistil, že sa mu nesníva. Ismia ho za sprievodu bozkov voviedla do kajuty, položila na posteľ a skúsenými pohybmi začala vyzliekať...
Je päť hodín ráno, leží nahý v kajute. Je sám, len so svojimi myšlienkami, spomienkami a tupou bolesťou v hlave. Pamätá si, že uprostred vášnivého maznania dostala chuť na vodu, preto z neho náhle zoskočila a ako zmyslov zbavená odbehla do kuchynky. Doniesla mu drink modrej farby s Curracaom. Potom je v jeho mysli len prázdnota. Na stolíku pri posteli leží kúsok papiera. „Stretneme sa o 19,00 v divadle, dnes hrajú Máriu Antoinette.“ Francesco vezme do rúk vstupenku na večerné predstavenie. Idea ženy, ktorá má rada vášeň i tragédiu mu víri v myšlienkach po celý deň. Hodiny sa ako naschvál vlečú, zívajú prázdnotou, stupňuje sa v ňom napätie a zvedavosť. „Kto je Ismia? Existuje vôbec? Nebol to len prelud?“
O 18,45 už stojí plný očakávania pred budovou divadla. Na Ismiu čaká ešte desať minút. Keď neprichádza, pomyslí si, že to bol z jej strany len žart, ale rozhodne sa, že predstavenie si nenechá újsť. Vchádza dovnútra a usádza sa do lóže. Opona sa dvíha a on pomaly spoznáva to hebké telo, tie ladné tvary a postupne aj pohľad. Ismia vyzerá tak nevinne a zmyselne zároveň. Pery namaľované krvavo červeným rúžom a jej bledá pokožka mu spôsobujú zatmenie mysle i naháňajú strach. Cez prestávku medzi dejstvami sa pri pohári vína pokúša analyzovať danú situáciu. Prichádza druhé dejstvo a jeho vnútro nekontrolovateľne exploduje. Rád by k nej priskočil, sňal z nej čipkované prádlo a celú ju poláskal. Na okamih sa zháči, opäť je myšlienkami v divadle. Hra sa dostáva in media res, Ismii stínajú hlavu, jej bledé telo sa otrháva od zvyškov mäsa a jej prirodzená bledosť ešte viac podčiarkuje tento mŕtvolný výjav. Začína mu byť zle, krúti sa mu hlava. Odchádza tackavo na toaletu a oplachuje si svoju bledú tvár vodou. „Je to len hra, divadlo, schop sa!“
O hodinu spolu kráčajú popri rieke a nechávajú sa ovievať príjemným vánkom. Mólo sa skončilo, nasleduje hustý, tmavý, nebezpečný park plný divných stvorení a prostitútok. Neisto sa pozrie na Ismiu, tá sa však iba koketne usmeje, priloží mu prst na pery a ďalej kráčajú akoby sa nič nestalo. „Prosím, mlč, vychutnávaj si atmosféru tejto chvíle a neskaz to.“ Vchádzajú do honosného viktoriánskeho domu, len schody ich oddeľujú od jej bytu. Ismia sa túžobne sa pozrie na Francesca, ten prikývne a o pár sekúnd už leží na posteli so saténovým povlečením. Ismia sa na neho lišiacky usmieva, preto ho nezaskočí ani jej prosba, aby mu smela zakryť oči šatkou. Leží, nič nevidí, cíti len jej prenikavý parfém, preto ani nezbadá, že si po čosi odbehne do kúpeľne. Obaja sú už na pokraji šialenstva, keď si Ismia jemne povolí remienok na stehne. Remienok, ktorý španielska sekta dáva svojim veriacim, aby sa očistili od najväčšieho hriechu – rozkoše. Po chvíli do nej Francesco exploduje. Ismia zakláňa sa dozadu, jej ohnivé vlasy ho šteklia na prstoch na nohách, ešte viac preciťuje hĺbku ich spojenia. Pomaly sa vysúva z Francesca. „Bolo to nádherné, ale asi by bolo lepšie, keby si už šiel domov.“ Odchádza do kúpeľne a cestou mu ešte odkáže, aby do desiatich minút zmizol. Francesco nestihne reagovať, sníma si šatku z očí, oblieka sa a s poškvrnenou hrdosťou a s trpkosťou v duši zabuchne dvere na byte. Vychádza na ulicu, vdychuje čerstvý vzduch a pokúša sa vyventilovať všetky svoje emócie...