Basnicky.sk

Dobrý Bože, Láska večná,
zrazu cítim, že som niečia...
že život nabral nový smer,
že môžem žiť... a žijem preň.

Do cesty si mi ho poslal,
ani neviem ako, kde...?
Prečo práve on mňa spoznal?
Že ostane, dúfať smiem...

Dávam sa mu do dlaní,
svoje srdce, svoju tvár...
a spolu s ním i všetok strach,
keď ho v dave neviem nájsť.

Dva páry očí sa skrížia,
tvárou úsmev preletí,
pod krížom si lásku sľúbia,
takú, čo hrob prekročí.

Jemný dotyk bielych rúk,
nežné bozky na čelo,
silné objatie so vzdychom,
nech utečie, čo bolelo...

Nech neskončí táto chvíľa,
šepkajú si mĺkve pery,
no obidvoch už čosi volá,
čosi, čo ich odlúči...

No zajtra zas, a potom znova...
veď s tou láskou, s ňou sú doma...