Basnicky.sk

Spadol blesk z neba
zasiahol oči,
čo nestihli už nič povedať
Ostalo veľa otázok
len jedna odpoveď,
tichý ston,
čo umlčala lesná ozvena.

Posledným švihom rúk
preťal si haluz,
zamkol srdce
a žalostné kvílenie píl.

Hora zaplakala,
z letokruhov vystrekla krv,
otec klesol k zemi-
miazga sa zo žíl vyliala od detstva spojená.

V tom okamihu
záblesk osudu,
zhasla sviečka,
všetko sa zmenilo.
Život od základu,
čo Boh stvoril, teraz vzal.

Posledný pohľad
k nebu a zemi,
živica zakryla mozole na dlani-
nehybné telo vedľa spadnutého stromu.

Posledný pád pod ťarchou bremena,
-druhý strom -znak kríža,
v mŕtvom objatí zlomená sekera.

Puknuté srdce ostalo jedno,
prikryté vetvou, čo vzduchom letela.

Meravé ruky dvíhali telo,
prosebným zrakom, nemou tvárou,
čo v krvi ležalo.

Niet viac dychu, tlkotu duše,
buchotu sekerou ...
Len ďalšie meno
do dreva vpísané.