Basnicky.sk

Premietam si časy z dávna,
keď videla si vo mne blázna.
Spomínam si iskru v tvojích očiach,
oheň, čo mi nedal spávať po nociach.

Pamätám si ten tvôj smiech,
čo neopätovať bol by hriech,
Tvôj úsmev čo mal nezameniteľné podoby.
Spomínam...tak usmiať si sa vedela len ty.

Často myslím na tie hviezdy,
pod ktorými sme si plánovali cesty.
Keď vraveli sme „spolu navždy“,
a to bez slov už vedel každý.

Teď keď pozriem na teba,
film sa mi v srdci premieta.
Možno občas v očiach smútok nosím,
len mi už nevrav „Zlato prestaň, prosím“.

Vždy si bola pre mňa nádej,
dôvod čo ma nútil kráčať ďalej.
Teraz ubíja ma nezáujem,
nechápeš, že ja bez teba neprežijem?!

Mám strach že sa zdiališ,
a všetky mosty zo sebou spáliš.
Lahostajnosťou zapadám jak hračka prachom,
už ma nebaví žiť len strachom.

Čas mení ľudí, ľudia menia svet.
Milujem ťa, „až kým nás nerozdelí smrť“.
Ty si pre mňa na prvom mieste,
to nikto nezmení, viem to, vieš,že?!

Potrebujem cítiť že ti záleží,
Na tom čo ti právom náleží.
Ešte raz, MILUJEM ŤA, do teba blázon som
Že zázraky sa dejú, ty si ich dôkazom.