Basnicky.sk

Levica  Zobraziť/skryť lištu autora

Umieranie

Stojím si na hlave pomaly a zúfalo oťažievam do beznádeje...Čiesie oči už nechú vidieť čiesi pery neboli stvorené k tomu aby hovorili...aby ich bolo počuť...Môj milovaný pre teba umieram tu v tichu vlastného ticha oťažená uspávaná v sladkej agonii.Neveril si preklial si ma v bezmennej náhode.V samote si mi vysal srdce aj dych a zakrývam si holé kosti chabým plameňom odpustenia.Som ťažká lebo ťažko dopadám a ťažko aj dopadnem.Som živá lebo život mi nedovolil umrieť.Som nešťastná lebo svet ma nechránil pred tebou !Boli časy,ked som sa radovala z každej sekundy, z každej zmeny,z každej drobnosti a teraz ma už neteší nič.Upálila som si tulipány,lebo už som si ich nezaslúžila.A nad mojou hlavou povstal meč.Predstav si hodinu umierania čo predčí každé očakávanie...ležím sama slastne vystretá na bielej plachte pri hlave ruža posledná a preto prvá.Ešte dýcham ešte vnímam ešte sa pokúšam veriť.Pri prvom nádychu vracia sa do mňa život aby mohol odísť.Vraciam sa opäť čistá do čistého.Krv mi steká od zápästia až k nohám cítim slastnú bolesť a vyžívam sa v nej nádhera premienam sa v nový fenomén !Tu sú oči čo nechceli vidieť a tu pery čo nemohli hovoriť na nich leží kliatba ktorá sa tvojim bozkom odplaví preč...
Som nádherná, pretože som mrtva...
Dátum vloženia 7. 6. 2008 17:54
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 1674
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Levica (napísal autor básne)

    ospravedlnujem sa za morbidny nazov ale presne vystihuje moj terajsi stav aj myslienky

    7. 6. 2008 17:55
  2. DAN VAN MAR

    neospravedlnuj sa-nikto z nás tu nie je odborník na tvoje city a názov si dala podla seba takže nemáš prečo sa ospravedlnovat- nie je na to nič zle ani tak- ja sice nemam skusenosti s prozou ale mne osobne sa toto pacilo -je tam melancholia, smutok a vlastne vylevy- a to sa mi nezda morbidne

    7. 6. 2008 18:30
  3. Levica (napísal autor básne)

    DAKUJEM som taka smutna :/

    7. 6. 2008 19:03
  4. Saphira

    neskúšala si ti písať aj ako báseň? lebo občas som mala taký pocit z toho...no...je to smutné...také pocitové...ja osobne mám o próze trochu inú predstavu...ale vzhladom na tieto kategórie tu áno....nebudem to hodnotiť z literárneho hladiska...lebo je to proste pocitové

    7. 6. 2008 20:16
  5. annita

    zaujimave je ze napriek mojim vsetkym vyhradam ktore /by/ boli ta musim pochvalit za istu davku originality...nepouzivala si az tak osuchane obrazy...a spajas slova zvlastnym sposobom...vitam...

    7. 6. 2008 20:28
  6. ...nepriznaná

    nebuď smutná...

    14. 6. 2008 07:04