Basnicky.sk

Len zastávka, plno ľudí
Ich pach mi vôbec nechutí...
V tom zacítim lahodnú vôňu
A pískanie do môjho tónu

Obzriem sa, všade človečina
Nebadám teba, to ničí ma...
Zrazu sa vše mení na modro
Cítim teplo, cítim dobro...

V radoch ľudí sa vynáraš ty
A si dáky vysmiaty...
Vzdialenosť stále menšia medzi nami
Ach, nech už sme len my sami...

Úsmev vidím na tvojich perách
Snažím sa skryť vo svojich pehách...

Špúliš na mňa ústa
Vychutnávam si ťa v sústach

Špúliš ústa, trasie sa mi hlas
Zimomriavky sa zjavujú v nás

Držíš ma v náručí
A to mi zaručí
Že ma máš ozaj rád
Zachránil si ma zo zrád

Špúliš ústa, pusu ti vraciam
So slzami v očiach k tebe sa obraciam
Slzy šťastia stekajú mi po líci
Zotierajú aj môj krém krycí

Medzi nami masky tváre niet
Škoda rečí, škoda krásnych viet
Vieš moje tajomstvá, aj tie zlé
Neodchádzaš mi ešte z mysle

Slzy sa mi vďaka tebe vynorili
A zničili zlé sny, ktoré sa morili
Vo mne, vždy, keď si tu nebol
Radosť vo mne, že si ma stretol...



Špúliš ústa, umieram z teba
Dotyk tvojich pier ma unáša do neba

Ešteže pocit tvoj je rovnaký
Ešteže nie si človiečik taký
Čo len zraniť kruto ma chce
A kladie mi pod nohy pasce

Tebe som vďačná za život môj
S tebou mi doň vstúpil pokoj
Aj keď sa oceán vo mne búri,
Ľahšie je, keď sa on ku mne túli

Špúliš ústa, dostal si ma
Len tvoj bozk zas spasí ma

Verím mu, bo je to môj anjel
S krídlami máva nad hrou tiel
Tiel tých našich, bezvýznamných
Pod vplyvom látok omamných...

Len ty a ja, len náš duch nahý
Cit medzi nami je nám drahý
Viac stratiť ťa nechcem, isto
Budúcnosť našu nevidím hmlisto...

Špúliš ústa, pocit šťastia mám
Už nie som sama a ty nie si sám...