Skamenené sochy,
tíško mi závidia,
ich srdce nebolí,
bo oči nevidia...
Závidia slané slzy,
trpký dotyk života,
smrtiaci jed v koži,
vzrušuje ich srdca nahota...
Skamenené sochy,
ktoré nič necítia,
chcem byť ako ony,
ich nešťastné lásky nezničia...
Môj domček z karát
rúca sa mi na hlavu,
červená sedma prehrala,
srdce sa mení na skalu.
Strácam seba
v kúsku skaly,
stratila som teba,
žiť sa mi nedarí...
Strácam sa - moje väzenie,
strácam sa...kameniem...
Dátum vloženia 14. 9. 2005 18:05mikuška
Stratenie...
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2008
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. annita
nooooooooooo ved bud rada!kamenies citze nebudes nic citit!aj ja som si to vzdy priala neboj sa s anmi zvladnes aj "skamenovanie" paci sa mi velmi toto
vzrušuje ich srdca nahota...
červená sedma prehrala,
srdce sa mení na skalu.
...raz to preboli.....
14. 9. 2005 21:40 - nereg. kevin18
Je to pekne,vazne za 1
14. 9. 2005 22:13 - nereg. hawkey
waw, je to super...obcas skamenieme vsetci, len ide oto, ci nas z toho niekto vyslobodi
15. 9. 2005 06:14 - nereg. von Schwerzel
pekne az na ten zaver...mohla si sa mu este viac povenovat...
15. 9. 2005 09:10 - mikuška (napísal autor básne)
annitka, ved uvidíš aké to bude, ked skameniem natoľko, že nič nebudem cítiť a všetko a všetci mi budú ukradnutý
15. 9. 2005 15:00 - mikuška (napísal autor básne)
dakujem za komentáre...a von, možno ten záver nieje dokonalý, ale tak som to chcela a tak to je
15. 9. 2005 15:01 - nereg. Willdy
1
16. 9. 2005 19:44 - nereg. marihuannita
je to dobre, kamene su prilis studene...
21. 9. 2005 12:47