Tak ticho ako chvíľku po búrke,
chcem kričať niekde sama v tme.
V slzivom údolí,možno to prebolí,
do rána zaspávam v mrazivom sne.
Och lúče, prestante!
Svietiť do môjho hrobu,
ležím tu zúfalstvom zronená,
tichom a tmou len tíšená.
Skrývam svoj svet malý,
do rúk,ktorým všetko vzali,
aj ústam už verše odleteli preč,
a ja sa chlácholím,že inde nájdu reč.
Dátum vloženia 30. 5. 2008 16:50minea
Smútok mi padá do dlaní
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1204
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti