Basnicky.sk

Duše pusté, len tak mrú
Jedna po druhej, v tieni múk
Niet cesty späť, niet už žiadnej cesty
Blúdim tam, bez záchrannej vesty...

Pustá duša, plná smútku, hnevu
Vie to aj ona, niet čas na zmenu
Hlava bolí, neustále, viac a viac
Hrôza kypí, naschvál i nechtiac...

Osud pokojný asi nie je nám súci
Sme len ľudia prostí, dúfajúci
V lepšiu budúcnosť, ktorá však nepríde
Lebo čas už len pospiatky ide....

Ako sa život začal, tak aj skončiť musí
Veď aj tak sa tu len každý dusí
Starým vzduchom, pretvárkou, zlom
Čakáme, ale nenastáva ten veľký zlom...

V ohni pascí bojuje duša každá
Netrápi ju zločin, krádež, vražda.
Tie sa totiž dennou idylou stali
Aj keď sme my ako vrahovia tam stáli....

Muky, len samé muky obklopujú nás
Oheň plný šťastia v sebe radšej uhas
Máme predsa dosť už tej starej nôty
Do popredia sa dostáva pieseň prázdnoty...

Ten istý problém, riešiť sa už nechce
Veď načo? Stále nás to len tresce.
Blahé úsmevy tvrdá facka vystrieda
Nezáleží, či si niekto, či si trieda...

V ohni zla, smrti, ale i pokoja
V tomto ohni sa všetci raz pokoria
Roztápa nám sny, ale aj nočné mory
Tým sa skončia dni šťastia i smoly...