Na srdci vrásky
a na duši chlad...
ja verila som a stavala
a ty si mi zničil hrad.
Z modrých plameňov
zo srdca stúpa dym...
na ceste poslednej
chcem stúpať s ním.
V mojom tele
narobil si spúšť...
aj posledná kvapka vody
sa podobá na veľkú púšť.
Oči nechcú pršať
a ja nechcem tu stáť...
chcem stúpať s dymom
a prestať sa báť.
Mala som oblohu jasnú
na ktorej sa teraz stmieva,
krv môjho srdca
sa len do mora vlieva.
Tak teraz skúšam
zastaviť ten čas...
dobehnúť dym
a cestou myslieť na vás.
Dátum vloženia 23. 5. 2008 06:08:´(
Stúpať s dymom
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1573
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- niklíkov
je to ako standardne od Teba pekné a chytľavé, skús menej rýmovať, ale to len tak, ináč fajné
23. 5. 2008 07:55 - Woodhill
ten koniec mi troška nesadol, ale ináč veľmi pekné
23. 5. 2008 10:00 - :´( (napísal autor básne)
dakujem
23. 5. 2008 12:37 - milson5
paci sa mi ... rusi ma len ...ja... v prvej strofe .. seka to tam
23. 5. 2008 12:59 - :´( (napísal autor básne)
thanks
28. 5. 2008 18:41 - predpolnocna a.
ano paci sa mi ..suhlas s Milsonom ,,, tazko sa stavia basen na rýme ale dobre
25. 10. 2008 16:18