Basnicky.sk

Túlam sa bez teba úplne sám,
túlam sa nekonečným dňom,
úplne nebadane sa k tvojej duši prikrádam,
chcem aby si neverila prázdnym snom.
Lebo moje „JA“ sa nevie vyrovnať s pocitom „vlastnej viny“ ,
a som zúfalý s nenaplnením osobnej túžby po harmónii,
tak ako zem po boji nasiakne krvou,
tak ja som naplnený dušou plnou citov.
Túlam sa neskorú nočnú hodinu,
ozveny v hlave tíško hynú,
popadajú ako na poli obilné klasy,
ťažko budeš počuť tie nemé hlasy.
Ja rozmýšľam čo Ti mám sem vpísať ?
Ale keď ja sa iba za metafory viem skrývať,
možno sa pýtaš čo tým povedať chcem,
nič iné len to po čom túži môj citový vnem.
Vnímam Ťa nielen očami, ale aj citom,
nechávaš ma v nevôli, nechávaš ma v tom . . .
neviem koho v objatí teraz hreješ ? ,
ani na koho sa smeješ ?
Neviem koho po duši hladíš,
neviem koho okrem mňa ešte zradíš ? ,
či ti to stálo za to ? ,
predstav si nie všetko čo sa blyští je zlato !!!
Či ten kto je viac ako „kamarát“ ,
či Ťa má tak oddane ako ja rád ? ,
neverím na lásku,
ty si mi vieru vzala !
Stále si kladiem tú otázku:
pochovala si cit a mne neostalo nič z toho mála !? ,
si predsa hviezda čo letí tmou,
a moje srdce kráča iba za Tebou.
Tvoj úsmev je ako rozžiarený kvet,
a tú záhradu kvetov mi mohol závidieť celý svet,
chcel by som tvoje myšlienky znať,
a svoje s citom pekným TEBE dať.
Netušíš ako je keď nemôžem na tvoje pery bozk vpísať,
keď nemôžem kúsok Tvojho srdca si vziať,
nechcel by som to bezplatne,
ale ten mráz mi moje pery odtne.
Teraz sa z nich krv valí,
tú krv zem smädná pije,
ja sa cítim taký malý,
preto moje SRDCE v tej zemi smutne hnije . . .
Skús ho do rúk vziať,
aby ho mohol opäť ten vrúcny cit hriať ! ,
ak to nespravíš budem na veky sám,
v tom prípade svoj život čiernej zemi dám . . .