Basnicky.sk

Smútok mi sadá na dušu,
v diaľke kráka vrana,
svet potemnel.
Vták vytriezvenia zhadzuje svoj náklad smútku.
Padá na mňa jeho tieň, plazí sa ku mne môj had.
Neúprosne, priamo do srdca.
Obtáča moje telo a dusí nádej, ktorú si zúfalo opatrujem vo svojom vnútri.
Jedovato sipí múdre vety o tom ako sa to nedá a nedá.
Je kľukatý ako čiara života.
Viem, že za pár okamihov mi vstrekne do žíl jed a moje srdce skamenie.
Opäť ma zakľaje do svojej múdrosti,
uloží ma do meravosti bytia ďaleko do chladnej jaskyne
kde ani v horúcom lete neprenikne lúč svetla a nádeje.
Nechá ma tam ležať dlho, bezduchý žijúci stroj naprogramovaný na jednoduché úkony.
Až kým neusúdi, že nadišiel môj čas.
„Som tvoj ochranca“ šepká
„Si môj vrah“ odpovedám.
A rozumne mu nastavujem krk.