Basnicky.sk

Čo povedať, že mi chýbaš? Tak ako už dávno nie?
A v ušiach znie mi túžbou neutíchajúce zvonenie?
Že v očiach rosí sa slza, čo zahmlieva zrak,
že vytlačilo ju srdce zo seba, bo zviera ho tlak?
Tak čo povedať, keď nechcem, aby pokazil sa deň,
že myslím na teba, že snívam prekrásny si sen?

Však viem, že to nie je nutné, že stačí ti sluch,
abys počul čosi také, keď zamatový je zvuk.
Abys cítil jemnosť hlasu, čo hladí tvoju tvár,
keď prerývajú ju vrásky, keď trápi ťa svár.
Tak nech zmĺknu tvoje ústa, nech počuť je dych,
na chvíľku, keď objímam ťa, na sekúnd pár tých.

Aby potom oheň zaplavil ti túžbou celé telo,
čo láskou rozhorí ti srdce, nech vrie to vrelo,
aby v očiach uzrela som tajomný to opäť zraku jas,
ktorým pripútal si ma k sebe pevne tak na dlhý čas,
to dodá mi silu čítať v očiach tvoje tajné želania,
nech šťastný si so mnou, tak stále, bez prestania.