Basnicky.sk

Je ráno...
za oknom sa ozýva spev vtákov...
ktoré posedávajú na konároch v rozkvete
A ja...
už prebudený po krátkom spánku,
ako každé ráno zas sedím na nete.

Po líci mi steká slza...
odráža prvé lúče slnka.
Purpurové slnko vychádza spoza
hory. Hrozna chvíľka.

Je mi smutne...
Taký pekný pohľad a ja...
tu sedím sám...
Prečo nieje pri mne moja...?

Chcel by som jej dať, prvý
ranný bozk pri tomto pohľade.
Som smutný... v blbej nálade.

Do vetra píšem týchto pár slov:
,,Láska, MILUJEM ŤA! A to veľmi MOC.\"
Aby ich nik nečítal...
zahalím ich hmlou...
dúfam že budeme zas spolu,
keď uplynie ďalšia noc.

Od rana už uplynulo času...
Krásny ranný pohľad-
sa zmenil na búrku...
Zvečerieva sa...

Od kedy začali kvapky klopať na okno,
cítim sa ešte viac na hovno.
Ja som smutný, počasie, tak aspoň ty nebuď.
Ver že raz príde ten čas keď takto večer...
ľahneme si spolu...a ty sa oprieš o moju hruď.

Po dlhom, nudnom, smutnom dni...
Zatváram v posteli oči...
a začínajú sa mi zdať o tebe sny...
A tu, v krajine snov...
Tu nič nekončí...

Celu noc budeš pri mne...
aj keď len vo sne.

A keď opäť nastane ráno...
Už budeme spolu...
Nech už to príde!