Basnicky.sk

Kráčaš popred moje slová
a kým vydám čo len zvuk
odpovedáš, stále, znova:
"ako si mohol...zabudnúť..."

Do mraku všedných povinností
pár zlatých periel žiari nám
je to sťa duet najvzácnejších hostí
kým ťa mám...

Zas utečieš mi
odplávaš na rieke vlastných sĺz
blázon pravoverný
horkých kvapiek už viac neokús!
a zmizneš v diaľ...

A ja v tichu vlastných myšlienok
pred sprievodom pár pohrebných sálv
ako keď do hrude strieľajú ťa
stavajú na piedestál
a ty nie a nie zomrieť.

Pokúšaš sa bohom dušu vziať,
keď sladkým duchom, hnevom miešaným
vrážaš do rany
vlastnú päsť...

Preber sa!
nádej zničiť ho je preč...