Basnicky.sk

Hľadel som na to čo moja duša stavia,
počúval som to čomu sa moje oči smejú.
A čo zase moje túžby vravia,
to zase moje pery zatracujú.

To čo sa v mojom vnútri odohráva,
to slovko moje nikdy nevypovie,
vrie to všetko vo mne ako láva,
a preto čaká moja náruč kedy ťa zovrie ?

Len prosím nevytiahni ten tupý nôž,
a nevraz mi ho do duše,
ak to nevykonáš dám ti za to aj posledný groš,
a to len preto, lebo moje srdce za TEBOU kluše.

Skús už viac prestať nemilovať,
ja som ochotný dať peňazí za to koľkoľvek.
Prestaň v tej čiernej bani tú samotu dolovať,
veď predsa aj TY si len človek.

A preto sa aj za Teba modlím k Bohu,
pre tie láskavé slová čo mi pošle z neba.
Preto prosím nedovoľ tú zlobu,
lebo potom vtedy nenávidieť budem iba seba.

Hľadím na TEBA a horím láskou vrelou,
dúfam, že to cítiš z týchto viet.
Preto ti vkladám to posolstvo do týchto veršov,
aby sme mohli spoločne kráčať križovatkou ciest.

Ak to nájdem vykričím tú zvesť na celý svet,
to, že mám nehu a objatie,
a ver tomu, že väčšieho daru pre mňa niet.
Tak skús roztopiť to ľadové stuhnutie,

Poďme spolu kráčať životom,
predsa máš sa o koho oprieť.
Nezáleží čo bolo do teraz ale čo bude potom,
preto ťa túži moja duša v sebe zovieť . . .

A pár slov na adresu tvojho SRDCA,
ak mi vrazíš ten nôž tak to moje vykrváca . . .