Basnicky.sk

Noc čierna vysadla si na oblak,
jej srdcu dávno ušiel vlak.
Díva sa však z výšky stále,
má pohľady vyčítavé.
Súdi každý chybný krok,
svoj nevidí rok čo rok.

Navonok sa silne tvári,
však ja vidím v nej tie chmáry.
Čierne svetlo z očí jej svieti
a to ju bolí viac ako svätí
každému len ubližuje a preto
si dnes tíško mrmle:
"Prečo ma nik nemá rád,
veď nie som zlá, je to tak"

Teraz keď ich potrebuje
vietor ju preč ticho duje...
preč od všetkých žltých lúčov,
vzal už aj ozdobu z kľúčov.

Plače, hlasno narieka,
no vôkol ani človeka,
čo pohladil by tmavé vlásky,
skončí sama a bez lásky...