vchadzam do izby zavriem aj posledne dvere za svojim tienom..vnaram sa do styroch rohov svojej chladnej izby je tu prazdno ticho..tvoj smiech sa vytratil no steny si este pamataju jeho farbu.Von oknom hladim do tmy len poulicna lampa mi da znamenie o zivote na tomto sveteVokol mna je ticho ktore prebija mi usi ..Tuzba po tebe je velka v oblakoch noci sa mi rysuje tvoja tvar ,plne pery hviezd a pevne prsia bazia moje oci..hladim kdesi tam
v dial hladam tvoju postel v ktorej tajne tuzby snivas v cervenom satenovom pyzamku mi kracas oproti s teplym vetromzohrievas moje nahe telonevinne v pozore na balkone..volas ma k sebe do oblakov pevne stisnes a oblecies ma s tebou do nocilahnes si vedla mna a strazit nas bude on co spojil nas dvoch nas co nikdy sme sa nepoznaly co deli nas dialka no aj tak sa milovat zacali ziaden z nas to predtym necitil to vsetko on vola sa BOH!
Dátum vloženia 11. 5. 2008 21:41smutnyjazdec 
v oblakoch
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1776
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
