Včera večer, keď som bola na ihrisku,
prišiel a sadol si si vedľa mňa.
Ja vedela som, že ma nemiluješ,
no aj tak som sa smiala.
Cítila som tvoju ruku,
ja nedokázala som vstať.
No vtom si natiahol ruku
a chytil si ma za pás.
Na tvári som cítila tvoj dych,
na lícach som sa červenala.
Z očí sa mi liali slzy
a celá som sa triasla.
Cítila som tvoje teplé telo,
bola som v tvojom náručí,
bola som šťastná iba s tebou
a preto si ma nepustil.
Celú noc sme sedeli v objatí
a dívali sa na mesiac,
keď zhasli svetlá, len hviezdy svietili,
začala som plakať zas.
Po lícach mi stekali horúce slzy,
srdce mi bilo ako splašené,
v hĺbke duše pomyslela som si,
že je to tak trochu skrášlené.
Sedela som tam vedľa teba,
keď ty si sa začal rozplývať,
vtom akýsi človek zobudil ma,
že už je ráno a mám vstať.
Možno ten sen ma inšpiroval,
možno ma len klal,
možno je liekom, ktorým sa ráno prebúdzam.
Dátum vloženia 10. 5. 2008 10:47lefca 
Sen noci svatojánskej
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1428
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Adriana3492
moc sa mi to paci
!!!!!!!!!!!!!
10. 5. 2008 11:53 - lefca (napísal autor básne)
dakujem ti pekne.
10. 5. 2008 11:54
vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
