Basnicky.sk

sindri  Zobraziť/skryť lištu autora

Prvá láska

Sedím si v parku na lavičke
pozerajúc po maličkej kačičke
spomínajúc na naše stretnutie
moje duševné tebou opojenie.

Predtým sa mi nepáčil chlapec z okolia žiaden
až na teba si lásky hoden
sympatie, dobré srdce, veľa priateľov máš
ak si si vedomí toho, komu chceš to aj dáš!

Si taký zlatučký, peknučký, milučký
vo svetle lesknú sa tvoje krásne oči
Si taký zlatučký, peknučký, milučký
Tvoj milý úsmev dodnes v mysli mojej žiari
Si taký zlatučký, peknučký, milučký
Tvoje názory s mojimi zhodujú sa do plnej miery
Si taký zlatučký, peknučký, milučký
pekné telo tvoje moju pamäť objíma
Si taký zlatučký, peknučký, milučký
ako dar od boha zoslaný

Cez školu,raz písal si kamarátke svojej
nemáš možnosť inú vraj
pristúpiť k samovražde svojej
a vidieť tvojej lásky nebeský raj

Moje srdce vtedy opantalo sklamanie
kamoška sa spýtala ma:čo je?
pomôcť by som ti nemohol
si sa už zas v myslení sekol

Smútok ovinul ma vtedy
slzy a bolesť snúbili sa spolu
večer som aj myslel
anjel na smrť tvoju počesť hrá na harfu

Našťastie jeho harfa ostala nedotknutá
dodnes zem obývaš
pekné chvíle znovu prežívaš
moje srdce, duša je s tým vyrovnaná

Choď za svojimi snami, túžbami
len toto už nikdy neurob!
Smej sa, zabávaj, raduj
život druhých obohacuj
Dátum vloženia 9. 5. 2008 01:45
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2092
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. annita

    totalne krkolomny slovosled...jazyk som si sla polamat...

    9. 5. 2008 23:26