Peta
Smutna spomienka
Hladim a spominam... Na to, co mi nebo vzalo. Pytam sa, preco sa to prave mne stalo. Slza spadla pred moju dusicku. Vaza rozbila sa, zabila ruzicku. Smutok ma navstivil prostrednictvom Teba. Bola chyba zahladiet sa do neba. Teraz to uz viem. Aj to, ze uz len spominat smiem. Dival si sa neustale a rad, pokym Ta nezlomil ten nestastny pad. Co citila som vtedy, vie len Boh. Uz ostal mi po Tebe len hrob. Snad tie kvety, co ho zdobia vratia mi Ta raz spat. Viem, su to len sny, co nicia mi moj svet...
Dátum vloženia 6. 9. 2005 23:38Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1381
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti