Peta
Tien chladu
Temny a nenasitny... Zakradas sa a ani netusis, ako pred tebou utekam. Ukryvam sa, no skryse niet. Som to snad len ja, co uz svetlo nevidim? Tvar stastia a lasky uz tazko okusim. Cim rychlejsie utekam, tym viac Ta citim. Stracam sa v tme a chlad ma napada. Len malicky kusok lasky tuzim pocitit pri sebe, len kusok svetielka v tej hustej hmle. Naznak jasneho svetla, pre ktory by som mohla zit, byt stastna a druhych pochopit..
Dátum vloženia 5. 9. 2005 16:25Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1804
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti