Basnicky.sk

čo sa to deje? v úvodnej noci lístie praská,
nebo je vlhké, ani keby plné sĺz,
počuť len štekot ľudských duší, to asi prišla, krehká láska



pozerá na nebo, prečo tak plače, kvíli,
trhá si srdce, chce pocítiť viac a v poslednom okamihu, v poslednej chvíli


prepáda sa.. a nik neviem kam,
zahučalo kruté nebe, ten smiech bol pamätný,
smial sa, že z hlbín, prepadol sa ku hviezdam



lež, kým nikto nevidel, všetci sa smiali,
malá postava ozrutného muža háže sa,
aby pomocnú ruku jemu dali,



ale nedajú, sebeckí ľudia, nechcú nič,
iba sebe chrabú a zničia bez milosti všetko,
aj ten po láske mocný chtíč


nemôž ho mať, poddá sa iba chudák akýsi, iný,
závidia, kradnú všetko, aj tým vlastným
z huby popolavé sliny


a tým čo robia, už nestrácajú potom čas,
možno ak nevedomky obzrú sa,
oni len ničia, berú kradnú opäť a zas