Niekto by si myslel, že život je iba cesta....
Niekde začína, niekde končí...
No život to je šťastie, smútok, rany aj gestá
Raz je hore raz sa mračí..,
Život to je duša, ktorej nevieš meno, netušíš jej tvár
Nevieš čo sa skrýva pod jej rukou temnou či vrúcnou?
Nevieš kto je tvoj život, no život vie že ty mu patríš,
Vie že si to ty, kto mu podá ruku v chvíli najťažšej,
Kto mu dodá svetlo v časti najtmavšej
Kto daruje mu neho v neho v smútku žeravom,
Kto mu obetuje sebba, iba aby raz mohol vysloviť :“len nám dvom“
Život je predsa láska....lietanie na oblakoch
Je to tvoja krása....a predsa nie je samá dokonalosť
Je to celé šťastie sveta....v malom kúsku teba
Je to svetlo, svet a neha.....
Niekto by si myslel, že život je iba cesta....
Dátum vloženia 27. 4. 2008 18:5811_bora_11
Osud života
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1249
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- 11_bora_11 (napísal autor básne)
10 verš má správne znieť takto:kto daruje mu nebo v smútku žeravom
18. 6. 2008 21:29