Basnicky.sk

Miestnosť plná divných ľudí,
Trochu sa mi to tu bridí...
Samá žena, samý chlap,
Všetko je tu naopak...

Izbička sa napĺňa pomaly
Stuhli mi už všetky svaly,
Sama sedím na stoličke
A sledujem pohyb na poličke...

No nič sa nedeje, vrú vo mne pudy
Ako to vidím, ďalší deň plný nudy.
Osem hodím, to je až príliš veľa,
Stojí mi to za to, aby som tu drela?

Uvažujem, no môj mozog je prázdny,
Len počíta, minúty, hodiny a dni...
Ešte kopec času, ja to nevydržím,
Len silná vôľa dostať sa sem, ma drží.

Prečo sem vlastne chcem ísť?
Chcem o seba, o slobodu prísť?
Asi nie, ale sem ma to láka,
More nikde, len jedna veľká mláka.

Možno sa v nej utopím, no a čo?
Možno sa budem pýtať, prečo, začo?
Všetko je lepšie ako tento nudy pocit
Ktorý ma má stále silnejšie v moci...

Prosím, zmeň sa čas, čo najskôr!
Nech odo mňa odkráča môj bôľ!
Baviť sa chcem, teraz, v tento čas,
A ne nudiť sa s divnými ľuďmi zas...