Basnicky.sk

Zajačik behá, hore dole,
S neistotou hľadá pole...
Túla sa, nevie, kam ísť má,
Nič viac ho už nezaujíma.

Keď nájde svoje vysnené súsošie,
Žijú tam už rodiny hrošie.
Zajačik si teda nový domov hľadá,
Už ani jeho pani zajačica ho nemá rada.

Ostal sám, ako v plote kôl,
A pripadá si ako najväčší vôl.
Stratil všetko, domov, radosť, lásku
A jeho život teraz visí len na vlásku.

Rozmýšľa, čo teraz, čo ďalej?
Kričí na mňa : „Jed mi nalej!
Už nechcem viac ostať tu,
Už neznesiem viac samotu...
Hrochy mi moje miesto zobrali,
Žena už zabudla, že sme sa brali.
Zmysel života nezmyselne hľadám,
A do hrobu sa už pomaly skladám...“

Zajačik už nevládze ďalej žiť,
Nepomohla mu ani moja rada piť.
Zmysel vidí len vo svojom skone,
A bude čakať, kým ho udupú kone...